Naši bratia farári a sestra farárka

Čop, Marián Mgr.

Čop, Marián Mgr.

farár, superintendent

Narodil sa 28. októbra 1973 v Prešove rodičom Viktorovi Čopovi a Anne rod. Hadbavnej. Od detstva sa zúčastňoval života cirkevného zboru v Prešove, na detských službách Božích, stretnutiach mládeže, spevokole a inej zborovej činnosti pod vedením brata farára – seniora a neskôr i biskupa VD ECAV Jána Midriaka a jeho manželky. Tu spoznal aj svoju manželku Denisu rod. Kmecovú, s ktorou je ženatý od roku 1997 a vychovávajú spolu 4 deti: Mariána, Tamaru, Benjamína a Zuzanu – Ester.

Základnú školu absolvoval v Prešove. V rokoch 1989 – 92 navštevoval Gymnázium v Sabinove, ktoré ukončil maturitnou skúškou s vyznamenaním. Po štúdiu na Gymnáziu študoval na EBF UK v Bratislave. Počas 4. ročníka (dva semestre) absolvoval výmenné štúdium na Evanjelickej teologickej fakulte Viedenskej univerzity. Toto štúdium bolo zamerané na odbory náboženskej pedagogiky a systematiky. Počas štúdia na EBF UK bol šéfredaktorom časopisu študentov „Evanjelický teológ“. Zároveň sa venoval práci so stredoškolskými študentami na Evanjelickom lýceu a s vysokoškolskými študentami v Klube 31, kde patril medzi jeho zakladateľov. Aktívne pôsobil v spevokole evanjelických teológov, s ktorým počas jeho pôsobenia na fakulte spoločne absolvovali viaceré misijné cesty ako po cirkevných zboroch na Slovensku (Gemer, Orava) tak aj v zahraničí (Nemecko, Slovinsko). 27. septembra 1997 bol ordinovaný bratom biskupom VD ECAV Jánom Midriakom v Kežmarku. V rokoch 1997-98 absolvoval základnú vojenskú službu. Od októbra 1998 pôsobil ako kaplán v cirkevnom zbore Kalinovo a zároveň zabezpečoval duchovnú službu v cirkevnom zbore Turíčky. Od roku 2001 pôsobil v Kalinove ako zborový farár a predseda VMV Novohradského seniorátu, z titulu funkcie pôsobil aj ako seniorálny presbyter. V roku 2005 bol zvolený za zborového farára do Modry a od roku 2006 tam pôsobil znovu ako predseda VMV Bratislavského seniorátu. (Bol organizátorom seniorálneho kola biblickej olympiády, športovej olympiády mládeže, medzinárodných letných mládežníckych táborov, seniorálnych stretnutí spevokolov a ďalších vnútromisijných aktivít) V roku 2009 bol zvolený za konseniora Bratislavského seniorátu. Od roku 2011 pôsobí ako zborový farár Slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Prahe a ako superintendent ECAV v ČR.

Gregerová, Jana Mgr.

Gregerová, Jana Mgr.

poverená farárka

Pochádza z Priekopy, fílie Evanjelického a.v. cirkevného zboru Martin – Záturčie. Narodila sa 5.12.1977 v Martine Alene r. Spiššákovej a Jánovi Podmanickému. Má dve mladšie sestry Vandu a Barboru. Pokrstená bola 27.5.1990 a konfirmovaná 23.6.1991 v Martine – Záturčí. Základnú školu vychodila v Martine – Priekope. V r. 1997 zmaturovala na Bilingválnom anglicko – slovenskom gymnáziu v Sučanoch. Evanjelickú teológiu študovala na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (kde r. 2003 promovala) a na Evangelické teologické fakultě Univerzity Karlovy v Prahe. Ordinovaná bola 2.8.2003 v Rožňave biskupom Východného dištriktu ECAV na Slovensku Mgr. Igorom Mišinom. Krstená, konfirmovaná, na štúdium teológie vyslaná i sobášená bola farárkou Mgr. Margitou Dieovou r. Palenčárovou. Manželstvo uzavrela s Mgr. Davidom Gregerom, PhD. 19.7.2003 v Martine – Záturčí a nasledovala ho do ČR. Majú dcéru Ráchel. Od 1.9.2003 nastúpila ako kaplánka v Slovenskom ev. a.v. cirkevnom zbore v Prahe, kde pôsobí aj naďalej (po zložení farárskych skúšok 10.11.2005 v Bratislave) ako poverená farárka.

Tillinger, Dušan PhDr., PhD. (2003-2010)

Tillinger, Dušan PhDr., PhD.

farár, superintendent

Narodil sa 29.1. 1976 v Bratislave. Je ženatý a s manželkou Miladou majú dve dcéry Sabinu Annu a Grétu Ester. V roku 1994 začal štúdium na EBF UK v Bratislave. To ukončil s akademickým titulom Mgr v roku 1999. V rokoch 1997-1998 absolvoval 10 mesačnú stáž na Bohosloveckej Fakulte v Lipsku v Nemecku. Po ukončení štúdia bol dňa 1.8. 1999 v Brezne ordinovaný na kňaza. Kaplánsku službu konal od septembra 1999 v cirkevnom zbore v Topoľčanoch. V roku 2001 absolvoval farársku skúšku a do Topoľčian bol menovaný za námestného farára. Počas svojho pôsobenia v tomto zbore sa zaslúžil o vybudovanie zborového komplexu v Topoľčanoch. Okrem farárskej služby rok pracoval v komisii pre drogovo závislých ľudí na Okresnom úrade v Topoľčanoch, kde absolvoval aj trojročnú klinickú prax v resocializačných zariadeniach pre neprispôsobivých ľudí. V Topoľčanoch pôsobil do konca roku 2002. V januári 2003 bol zvolený za zborového farára do Slovenského evanjelického a.v. cirkevného zboru v Prahe a neskôr v roku 2004 do funkcie superintendenta ECAV v ČR. V oboch funkciách pôsobil až do konca roku 2010. Za jeho pôsobenia sa s pomocou Božou podarilo upevniť pozíciu Slovenského evanjelického a.v. cirkevného zboru medzi Slovákmi žijúcimi v Prahe, stabilizovať a povzniesť zbor duchovne i finančne. Za jeho pôsobenia sa ECAV v ČR rozrástla o dva nové cirkevné zbory a dve kazateľské stanice. ECAV v ČR nadviazala hlbšie kontakty s LC-MS, Luteránskymi cirkvami v Nemecku i Holandsku. Po odchode farára Krikavu sa mu s pomocou Božou podarilo znovu obnoviť fungovanie Anglicky hovoriaceho zboru v Prahe nad ktorým v súčasnosti prebrala kuratelu samotná LC-MS.
Od januára 2011 pôsobí ako zborový farár v cirkevnom zbore v Aurore, Kanada, ktorý patrí do Luteránskej cirkvi Missourskej Synody.
Svoje vzdelanie si doplnil v rokoch 2003-2005 rigoróznym štúdiom na Filozofickej fakulte Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2005 získal titul PhDr. V roku 2010 ukončil externé postgraduálne doktorandské štúdium v odbore Etika a získal akademický titul PhD.

Korečko, František Mgr. (2002-2005)

Korečko, František Mgr.

kaplán

Narodil sa 27.5. 1977 v Košiciach. Otec František Korečko, matka Helena, rod. Sabadošová. Je ženatý, s manželkou Andreou, rod. Tačarovou. Majú syna Filipa. Základnú školu navštevoval v rokoch 1983-1991 v Bidoviciach. V rokoch 1991-1995 študoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Košiciach. Po jej ukončení začal študovať na Elektrotechnickej fakulte TU v Košiciach, nakoľko však o technickéštúdium nejavil hlbší záujem, štúdium ukončil. V roku 1996 začal študovaťna EBF UK v Bratislave. Po päťročnom štúdiu bol 27.6. 2001 promovaný, získal akademický titul Mgr. Do služby ECAV na Slovensku bol 28.7.2001 v Bratislave ordinovaný gen. Biskupom ECAV dr. Júliusom Filom. Po ordinácii ho cirkev vyslala do služby v Slovenskom ev. a. v. v Prahe, kde pôsobil ako kaplán od 1.10.2001. Po absolvovaní dvojročnej kaplánskej praxe vykonal v októbri 2003 farárske skúšky v Bratislave.
V auguste 2002, po odchode Mgr. A. Hlibokého prevzal všetky duchovné povinnosti v Slovenskom ev. a. v. cirkevnom zbore. Od roku 2003 bol poverený prácou s mládežou, podchytil vysokoškolskú mládež, ktorá mala v Prahe dosť veľkú slovenskú komunitu a iste jej časť bola evanjelická. Iniciatívne upozornil listami evanjelické zbory na Slovensku na možnosti duchovného života v Slovenskom ev. a. v. cirkevnom zbore v Prahe. Jeho usilovná mravenčia práca začala veľmi rýchlo prinášať ovocie v podobe stále väčšej účasti na bohoslužbách, ako aj na rôznych stretnutiach mladých. Organizoval pravidelné stretnutia mládeže, diskusné skupiny, športové stretnutia. Pomáhal mládeži organizovať prednášky na pôde cirkevného zboru. Istý čas viedol mládežnícky spevokol. Brat Mgr. F. Korečko si našiel cestu a pekný vzťah aj k ostatným – starším členom zboru, ktorí si ho potom veľmi obľúbili. Jeho činnosť v slovenskom zbore bola soľou a požehnaním. Od jeho príchodu do Slovenského zboru začali byť po nedeľných bohoslužbách pravidlom stretnutia členov zboru pri káve a zákuskoch. Tu sa mali možnosť účastníci bohoslužieb lepšie spoznať, čím sa začalo upevňovať základné jadro zboru. Po ukončení pracovného pomeru v pražskom zbore sa 31.8.2005 vrátil na Slovensko.
V súčasnosti žije v Martine, kde pôsobí v Biblickej škole ako študentský farár a venuje sa práci s mladou generáciou.

Krikava, James Alton rev. (2002-2003)

Krikava, James Alton rev.

administrátor

Reverend českého pôvodu James Alton Krikava sa narodil 28.7. 1955 v Albert Lea, Minessota USA. Z Nórskej luterskej synody v USA bol vyslaný r. 1990 na misiu do Viedne slúžiť ukrajinským utečencom. Je ženatý, s manželkou Peggy vychovávajú dcéry Jamie a Emily a syna Joe. V roku 1994 prešiel do Plzne, kde mal príbuzných. Tu s pomocou Pavla Vilda založil misijnú organizáciu „Myšlienky viery“. V roku 1994 vznikla v Plzni paralelná evanjelická komunita, ktorú založil spolu so sestrou PaedDr. Evou Růžičkovou v škole na Sulkove, do ktorej neskôr prešli všetci veriaci z misijného zboru. V roku 1995 sa presťahoval do Prahy. K svojim veriacim do Plzne dochádzal trikrát do týždňa, a od r. 1997 sa pri Bohoslužbách striedal s Mgr. Davidom Jurechom. V Prahe založil pri kostole sv. Michala v Jirchářích zbor anglicky hovoriacich a pomohol založiť aj český evanjelický zbor. Oba zbory boli v r. 1998 prijaté do ECAV v ČR. Od 1.8. 2002 bol administrátorom Slovenského ev. a. v. cirkevného zboru a súčasne správcom ECAV v ČR. Tieto funkcie vykonával do 1. 1. 2003. V roku 2005 po 15 ročnej misijnej práci sa vrátil do USA, kde vykonáva funkciu riaditeľa misijnej spoločnosti „Four Corners Mission“. Okrem toho pôsobí ako farár v zbore sv. Trojice v Cape Cod, Massachsetts.

Hliboký, Andrej Mgr. (1990-2002)

Hliboký, Andrej Mgr.

farár

Mrg. Andrej Hliboký sa narodil 27.8. 1966 v Bardejove. Otec Andrej, matka Jolana, rod. Šoltýsová, mladší súrodenci Milan a Alena. Vyrastal v Lopúchov, kde ukončil 4 triedy základnej školy, vyššie ročníky od 5. Triedy v Raslavciach. Gymnázium absolvoval v r. 1980-1984 v Giraltovciach, v lavici sedel s Jaroslavom Matysom (terajší kandidát na biskupa VD), s ktorým potom v r.1984-1989 študoval teológiu na EBF UK v Bratislave. Štvrtý ročník absolvoval na teologickej fakulte Univerzity Karla Marxa v Lipsku (NDR). Ordinovaný bol 19.7. 1989 v Prešove, gen. Biskupom ThDr. Jánom Michalkom. Po mesačnom pobyte v cirkevnom zbore Ábelová, jeden rok (1989-1990) študoval na teologickej fakulte v Münsteru v SRN. V Slovenskom ev. a. v. cirkevnom zbore v Prahe pôsobil od 1.9. 1990 ako námestný farár. Na výročnom konvente 16.1. 1994 bol zvolený za riadneho farára Slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Prahe a zároveň správcu ECAV v ČR. Inštalácia Mgr. A. Hlibokého za zborového farára bola pri službách Božích 10.4. 1994, vykonal ju gen. Biskup ECAV na Slovensku ThB. Pavol Uhorskai. Sobášil sa 19.9. 1998 v kostole sv. Michala V Jirchářích s Miroslavou, rod. Šeborovou, Ing., v roku 2000 sa im narodil syn Andrej. Na výročnom konvente v apríli 2002 abdikoval Mgr. A. Hliboký na svoje funkcie, pôsobenie v zbore ukončil 31.7. 2002. Svoje vzdelanie si dopĺňa diaľkovým doktorandským štúdiom teológie na ETF v Tübingene.

Bunčák, Ján Mgr. (1989-1990)

Bunčák, Ján Mgr.

námestný farár

Narodil sa 6.11.1964 v Bratislave. Otec Ján Bunčák, matka Eva, rod. Nebeská. Otec povolaním hudobník, pôsobiaci v Slovenskom národnom divadle v Bratislave a matka povolaním zdravotná sestra – pôsobili v minulosti ako evanjelickí kantori. Svojmu synovi od malička vštepovali do srdca a mysle lásku k Bohu a ľuďom, ako aj k vážnej a cirkevnej hudbe. Jeho rozhodnutie študovať teológiu od začiatku bezvýhradne podporovali napriek rôznym ťažkostiam v svojom zamestnaní.

Po skončení základnej a strednej školy pokračoval od roku 1983 v štúdiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave (8 semestrov) a Univerzite v Lipsku (2 semestre). Štúdium ukončil v roku 1988 s akademickým titulom Mgr. Dňa 17.7.1988 bol vo Zvolene ordinovaný biskupom dr. Rudolfom Koštialom za farára ECAV na Slovensku. Od 1.8.1988 do 24.4.1989 pôsobil ako námestný farár v cirkevnom zbore Kuková.

V Slovenskom ev. a. v. cirkevnom zbore v Prahe pôsobil ako námestný farár od 23.4.1989, úrad prevzal 30.4.1989, v pražskom zbore pôsobil do konca augusta 1990. Jeho práca v Prahe bola náročná v zložitej dobe, keď dochádzalo k radikálnej zmene politickej klímy – prechod diktatúry proletariátu k demokracii. V rokoch 1991-1998 pôsobil ako zborový farár vo Važci. V roku 1998 bol zvolený za zborového farára v Trenčíne, kde pôsobí doteraz.

V roku 1991 uzavrel manželstvo s Mgr. Zdenkou, rod. Maslínovou, ktorá vyštudovala Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Sedem rokov pôsobila ako kaplánka v cirkevnom zbore Trenčín a v súčasnosti je obchodnou riaditeľkou v súkromnej firme. Naďalej sa však aktívne podieľa na duchovnopastierskej práci v cirkevnom zbore. Pán Boh im požehnal dvoch synov.

Okrem práce v cirkevných zboroch sa Mgr. Ján Bunčák aktívne podieľa na živote v cirkvi aj vo vyšších cirkevných organizačných jednotkách. Viac ako 10 rokov bol členom synody ECAV a seniorálnym presbyterom. V minulosti pôsobil aj ako predseda Seniorálnej pastorálnej konferencie v Liptovsko-oravskom a Považskom senioráte. Dva roky pôsobil ako redaktor a poverený šéfredaktor Evanjelického posla spod Tatier. V súčasnosti pôsobí ako sudca Generálneho súdu ECAV.

Z poverenia vedenia cirkvi zastupoval ECAV na početných konferenciách, seminároch a teologických študijných kurzoch v Nemecku a Rakúsku, ale aj v Rumunsku, Slovinsku, Poľsku a Francúzsku. Bol členom delegácie Konferencie európskych cirkví na implementárnom zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vo Varšave. Ovláda nemecký jazyk slovom aj písmom.

Varga, Emanuel ThDr. (1971-1988)

Varga, Emanuel ThDr.

farár, publicista

Narodil sa 3.6.1928 v Bohumiliciach, okr. Klobouky pri Brne, kam zaviedli jeho rodičov pracovné povinnosti, ich rodičovský dom bol na Krnči, okr. Topoľčany. Otec Ján Varga, matka Katarína, rod. Junasová. Okrem Emanuela mali ešte troch synov Štefana, Jaroslava a Stanislava. Po maturite na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom v roku 1947 sa rozhodol spolu s troma spolužiakmi Miroslavom Kýškom, neskorším generálnym tajomníkom ECAV na Slovensku, Ladislavom Valáškom, neskorším seniorom Myjavského seniorátu a Milanom Dunajčíkom, neskorším konseniorom Považského seniorátu, pre službu Pánovi a jeho cirkvi.

Na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave študoval v rokoch 1947-1951. Už počas štúdií sa prejavil ako dobrý organizátor a rečník. Ordinovaný bol 15.7.1951 vo Veľkom chráme v Bratislave biskupom dr. Fedorom Ruppeldtom.

Kaplánom bol v rokoch 1951-1952 v Bardejove u konseniora Juraja Raaba. Prvú farársku stanicu dostal v Merníku, kde pôsobil v rokoch 1953-1960. Tu vo fílii vo Vyšnom Žipove sa zaslúžil o postavenie nového kostola, čím umožnil osamostatnenie sa tohto zboru od matkocirkvi.

V Bardejove sa oženil s Oľgou, rod. Bombovou, učiteľkou z Bardejova, ktorá nielenže ho sprevádzala životom ako manželka, ale stála mu po boku ako presbyterka zboru, či už za organom, či pri organizovaní mnohých podujatí v pražskom cirkevnom zbore. Manželstvo bolo obdarené tromi deťmi, syn Emanuel odišiel do večnosti ako dieťa. Dcéra Oľga prekonala infekčný zápal mozgových blán, zostali jej ťažké následky, je hluchonemá a mentálne handicapovaná. Najmladšia dcéra Katarína, vyd. Durecová bola a je matke veľkou oporou.

Ďalšou farárskou stanicou sa mu stala v rokoch 1960-1971 fara v Beckove na brehoch Váhu. Tu popri duchovnej práci zariaďoval aj renováciu kostola po zrútení sa stropu a modernizáciu fary. Za námestného kňaza Slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Prahe bol menovaný 1.10.1971 a od nástupu pôsobil ako tajomník v sekretariáte KMK. Prostredie hlavného mesta rozšírilo postupne jeho životné obzory ďalej, aj za hranice našej vlasti, najmä v súvise s jeho prácou v KMK. Študoval a osvojil si cudzie jazyky a mohol tak v Európe aj v iných svetadieloch dôstojne reprezentovať našu cirkev. Svoje teologické poznania a rozhľady zavŕšil v roku 1978. Pri 20. výročí založenia KMK na základe predloženej dizertačnej práce „Príspevok Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v ČSSR do Teológie služby s praktickými aplikáciami v mierovej oblasti v rokoch 1945-1978“ a po skúškach získal akademický titul doktora teológie ThDr.

Popri mnohostrannej práci v zborovom i širšom rámci cirkvi zaslúžil sa o nákladnú renováciu kostola sv. Michala V Jirchářích, ktorý potom v Prahe dôstojne reprezentoval našu cirkev a ktorý sa stal miestom významných cirkevných podujatí. Náročná práca dr. E. Vargu bola uznávaná nielen v našej cirkvi, ekuméne, na mierovom poli, ale aj zo strany štátnych orgánov, čoho vyjadrením bolo vysoké štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, udelené k 60. výročiu narodenia. Br. farár ThDr. Emanuel Varga po 20-ročnom pôsobení v zbore odišiel v roku 1988 do dôchodku, úrad farára pražského zboru odovzdal svojmu nástupcovi 30.4.1989.

Po predčasnom odchode do dôchodku sa už nemohol aktívne venovať cirkevno-zborovej práci. Časté hospitalizácie po nemocniciach sa striedali s domácim liečením. Pokorne sa zmieril aj s touto skutočnosťou. Tak ako po celý život, aj v ťažkej chorobe zostal trpezlivý, tolerantný a nikdy nereptal na svoj osud. Ako manžel a otec bol rodine oporou a vzorom reálneho postoja k životu. Vedel rodinu a j iných vždy povzbudiť, keď tápali. Tieto vlastnosti čerpal z pevnej viery v milosrdného trojjediného Boha.

ThDr. Emanuel Varga po ťažkej nemoci zomrel 11.12.2002 v Prahe. Posledné rozlúčenie sa konalo v kostole sv. Michala V Jirchářích dňa 15.12.2002. Pohrebný obrad vykonal farár Mgr. Andrej Hliboký, kázal na text, ktorý si dr. E. Varga vybral ešte za života ako motto na parte: „Hľa, ja odchádzam, ale Hospodin bude s vami“ (1. Mojž. 48, 21). Urna s jeho popolom je uložená na Libocko-vokovickom cintoríne v Prahe 6.

Mičovský, Eugen Ján (1956-1971)

Mičovský, Eugen Ján

farár

Narodil sa 4.1.1917 v Slovenskej Ľupči. Otec Ján Mičovský kováč, matka Emília, rod. Markušovská. Mal troch bratov, pôsobiacich v cirkevnom i verejnom živote. (Z nich farár Milan Juraj Mičovský (25.4.1931-?) kaplánoval v Tisovci, Pliešovciach a Zvolene. Ako farár pôsobil v Rimavskej Píle, kde bol slávnostne inštalovaný 2.8.1959 a pracoval tu až do odchodu na dôchodok. Prispieval do cirkevných časopisov.)

E. Mičovský po skončení teologického štúdia bol v Bratislave 27.6.1940 ordinovaný za evanjelického kňaza. Kaplánsku službu vykonával v Pozdišovciach, Bardejove, Hor. Obišovciach a Brezne. Pôsobil aj v armáde, počas SNP vo Zvolene. Manželka Orla, rod. Kmetányiová, mali spolu dve dcéry.

Jeho prvou farárskou stanicou bol zbor v Hornej Mičinej pri Banskej Bystrici, kde pôsobil 12 rokov. Z Hornej Mičinej bol povolaný „na próbu“ do Prahy a na výročnom konvente 12.2.1956 sa predstavil svojou kázňou zboru. Na tomto konvente bol predbežne vybratý za nástupcu dr. R. Koštiala. Úrad zborového farára prevzal 12.4.1956. Voľbu a zároveň inštaláciu za farára Slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Prahe vykonal 17.6.1956 senior Bratislavského seniorátu dr. Július Adamiš.

Okrem svojej kňazskej práce pôsobil v ERC, o slovenskom zbore publikoval mnoho článkov v Evanjelickom posle spod Tatier, Cirkevných listoch, Tranovského kalendári a Kostnických listoch.

Po 15 ročnom pôsobení v Prahe sa od 1.10.1971 stal námestným farárom v Dobrej Nive. Počas jeho pôsobenia sa tu v roku 1973 začal stavať zborový dom. Vzťahy so zborom sa však zhoršovali a zborový život upadal. V roku 1981 sa mal stať námestným farárom v Kráľovej Lehote, ale nakoniec bol 1.8.1981 penzionovaný. Zomrel 7.3.1988 vo Zvolene.

Koštial, Rudolf ThDr. (1947-1956)

Koštial, Rudolf ThDr.

farár, senior, biskup ZD, publicista

Narodil sa 3.4.1913 na Starej Turej ako piate dieťa maloroľníckych rodičov Michala Koštiala a Zuzany, rod. Londákovej. Otec mu padol v I. svetovej vojne r. 1914. Matka zostala sama s 5 sirotami. Ľudovú školu vychodil v Papradi, meštianku na Starej Turej (1924-27), gymnázium v Novom Meste nad Váhom (1927-1933), kde s vyznamenaním aj maturoval. V nemčine sa zdokonaľoval v Mikulove a Fulneku, v maďarčine vo Vojniciach pri Štúrove.

Teológiu absolvoval v Bratislave a v Štrasburgu. Ako treťoročný bohoslovec bol s br. P. Hroncom spoluredaktorom Nového rodu a II. tajomníkom Zväzu evanjelickej mládeže. Už vtedy prispieval článkami nielen do cirkevných časopisov, ale aj do Slovenských smerov. Ordinoval ho dp. biskup dr. Štefan Osuský 10.10.1937 v Bratislave.

Prvým pôsobiskom na vinici Pánovej bol do augusta 1938 slovenský ev. a. v. cirkevný zbor v Detroite USA, kde zastupoval chorého br. Štefana Zimu. Po návrate domov bol 3 mesiace nemocný. Generálnu cirkev zastupoval v auguste 1939 na svetovej konferencii kresťanskej mládeže v Amsterdame spolu s J. Barčom-Ivanom. V rokoch 1939-1940, do odtrhnutia nemeckých evanjelikov od slovenskej ev. a. v. cirkvi, administroval slovensko-nemecký zbor vo Veľkej pri Poprade. Dňa 3.11.1943 sa oženil s Júliou, rod. Mravcovou v Bratislave. Do 1.11.1945 bol farárom v Hrušove, odkiaľ prispieval hneď od začiatku do Tvorby E. B. Lukáča, a upozornil na seba kvalitným prekladom Walpolovej Katedrály a hneď potom Llewellynovým „Bolo raz zelené údolie“. Ďalších dvadsať rokov bol vo svojej prekladateľskej práci diskriminovaný.

Do 1.7.1946 bol katechétom v Bratislave, potom 3 mesiace pobudol vo Veľkej Británii. Od októbra 1946 do februára 1947 bol administrátorom zboru v Masleniciach. Roku 1946 spolu s A. Mihalom redigoval časopis Služba a až do roku 1947 bol tajomníkom Štúrovej spoločnosti. Od 23.2.1947 do 16.4.1956 bol farárom Slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Prahe, v ktorom sa po 9 rokov snažil duchovne zaopatrovať roztrúsených slovenských evanjelikov a. v. na území Čiech a Moravy. Od apríla 1956 do 31.10.1969 bol farárom v Skalici a od 15.4.1966 do 3.9.1969 aj seniorom Myjavského seniorátu.

Od 1.7.1968 bol zástupcom, potom šéfredaktorom Cirkevných listov, do ktorých prispieval od r. 1940. Okrem Tvorby uverejňoval svoje články v Evanjelickom posle spod Tatier, Tranovskom kalendári, Živote, Pravde a i., kde publikoval viac ako 100 článkov. Tlačou mu vyšla kniha: Kresťanstvo a sociálna otázka. V Čs. rozhlase vysielali 12 jeho literárnych pásiem, venovaných významným osobnostiam náboženského, kultúrneho aj filozofického sveta.

Spolu preložil 15 kníh, s opätovnými vydaniami publikoval 19 kníh – prevažne z anglickej literatúry. Bol členom Zväzu slovenských spisovateľov a členom výboru Matice slovenskej v Martine. Po tragickej smrti biskupa dr. A. Ľ. Katinu, na zasadnutí dištriktuálnej rady vo Zvolene 29.7.1969 prevzal úrad biskupa ZD. Inštalovaný bol 28.10.1969. Prechodne zastával aj úrad generálneho biskupa. Evanjelická teologická akadémia v Budapešti udelila mu 14.1.1985 čestný doktorát teológie. Evanjelická cirkev v Maďarsku si takto zhodnotila prácu a dielo nášho br. biskupa, ktoré vykonal v záujme našej cirkvi.

Svojho úradu sa zo zdravotných dôvodov po 53 ročnej duchovnej práci, počas ktorej vykonával 22 rokov hodnosť biskupa, dobrovoľne vzdal na zasadnutí Generálneho presbyterstva v Bratislave 9.8.1991 a odišiel do zaslúženého dôchodku. Bol ustanovený za „vedúceho biskupa“ až do voľby nového generálneho biskupa v osobe br. ThB. Pavla Uhorskaia. Jeho životná púť krátko nato 28.10.1991 o 23,00 hod. bola ukončená tichým skonom u neteri Júlie Riškovej v Bratislave.

Rozlúčka so zosnulým ThDr. Rudolfom Koštialom bola 4.11.1991, najprv v Novom chráme v Bratislave. Pohrebná počestnosť sa konala v ten istý deň o 13,00 hod. vo Zvolene. Za Generálnu cirkev a rodinu predniesol rozlúčkový prejav br. biskup VD dr. Július Filo, potom nasledovali slová rozlúčky mnohých prítomných zástupcov cirkví so Slovenska, Česka, Nemecka, Maďarska, Poľska, Rumunska, zástupcov cirkevných zborov z pôsobísk zosnulého. Nad jeho hrobom na zvolenskom cintoríne zaznel úprimný chválospev Bohu i hymnická pieseň „Kto za pravdu horí“. [1]

[1]-rx-: Požehnaný v mene Pánovom. (Životopis nového biskupa Západného dištriktu). EPST r. 59/1969, s. 164; V. K-ský: Nedeľa s novým bratom biskupom v chráme Božom. Tamže.

Zbor a chrám

História Slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Prahe

Kostol, ktorý je dnes diaspórou slovenských evanjelikov v Prahe, bol po tolerančnom patente vlas tníctvom nemeckého evanjelického zboru. Odkúpili ho od istého obchodníka, ktorý ho používal ako sklad. Benešové dekréty ich na konci druhej svetovej vojny zbavili vlastníctva kostola a priľahlých fár.

V roku 1945 dal podpredseda vlády Ján Ursíny tieto budovy do užívania Českobratrské církve evangelické s podmienkou, že kostol bude užívať Slovenský ev. a. v. cirkevný zbor po jeho vzniku. A v novej fare bude miestnosť určená k stretaniu mládeže, ako i byt farára.

Českobratrská církev evangelická sa rozhodla prebudovať náprotivnú budovu fary na teologický domov, preto v nej nezvýšilo miesto na zborovú miestnosť ani byt. Náhradou za to ponúkla byt v cirkevnej budove na dnešnej Čajkovského ulici.

Na vzniku Pražského zboru mal asi najväčší podiel Dr. Samuel Hrianka. Celé vojnové obdobie strávil v Prahe. Poznal potrebu vlastného náboženského zázemia slovákov-evanjelikov. Sám preto listom žiadal biskupský úrad o to, aby bolo v Prahe zriadené systematizované farárske miesto. V období, ktoré predchádzalo založenie zboru, poskytoval ubytovanie farárom, ktorí tu prichádzali príležitostne odbavovať slovenské bohoslužby.

Vďaka nemu, no i vďaka ďalším osobnostiam, ktoré v tomto čase pôsobili v Prahe, mohol byť 23. februára 1947 zvolaný do Chrámu sv. Michala mimoriadný konvent, ktorý sa uzniesol na zriadení samostatného cirkevného zboru v Prahe. Zbor sa stal súčasťou Bratislavského seniorátu Slovenskej ev. a. v. cirkvi.

Prvým farárom zboru bol neskorší biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Rudolf Koštiaľ, ktorý zbor organizačne podchytil. Bol akýmsi misijným kazateľom zboru. V cirkevnom zbore pôsobil do roku 1956.

Po odchode Rudolfa Koštiaľa prišiel do Prahy Eugen Mičovský. On previedol zbor cez zložité obdobie marxistickej ateizácie a útlaku 50 – rokov. Je potrebné mať na zreteli, že zbor vznikol v predvečer februára 1948, nemal dostatočné historické základy, a preto tlak likvidácie cirkvi niesol o to ťažšie.

Za pôsobenia brata farára Emanuela Vargu sa v rokoch 1973 – 84 uskutočnila zložitá rozsiahla rekonštrukcia kostola a vytvorili sa predpoklady pre právne riešenie vlastníctva kostola.

Začiatkom deväťdesiatych rokov po odchode brata farára do dôchodku v zbore krátko pôsobil Ján Bunčák. Po ňom prišiel brat farár Andrej Hliboký. V zbore pôsobil 12 rokov. Jeho pôsobenie bolo charakterizované prelomovými rokmi 1992 – 93, kedy sa dovtedajšia Česko-Slovenská federatívna republika vplyvom politických okolností rozdelila na dva samostatné a suverénne štáty. Dôsledkom toho sa slovenský zbor v Prahe formálne inštitucionalizoval v podobe samostatnej Evanjelickej cirkvi a. v. v Českej republike. V duchu však stále ostáva úzko spojený s jeho domovskou cirkvou na Slovensku.

História našeho chrámu

Keď skúmame dobu a udalosti, v ktorých bol chrám postavený, dozvedáme sa mnoho zaujímavého o náboženskom živote Prahy. Stopy vedú až do XII. storočia. České knieža Vladislav I. založil v tom čase piate benediktínske opátstvo v Čechách, kláštor v Kladruboch na rieke Mži, kam sa dal nakoniec pochovať. Za jeho vlády dostali kladrubskí benediktíni na území Prahy pod kláštorom na Zderadze pozemky, na ktorých založili dedinku Opatovice. Z ulice s rovnomenným názvom – Opatovická – vyúsťuje ul. v Jirchářích, pomenovaná podľa cechu garbiarov, ktorí tu mali svoje dielne. Toto územie ležalo v polovici cesty medzi Hradčanami a Vyšehradom a tak bolo súčasťou mnohých významných udalostí. Chrám sv. Michala pôvodne spadal pod neďaleký kostol sv. Vojtecha. Neskôr sa stal samostatnou farnosťou.

V dobe českej reformácie bol kostol od roku 1419 obsadený novomestskými kališníkmi. Tí chrám ako aj priľahlé budovy používali až do jesene 1621, kedy bol kostol rekatolizovaný.

V roku 1787 bol aj tento novomestský michalský kostol pri jozefínskych reformách zrušený a veľa jeho bohoslužobných predmetov a zariadenia odnesené do susedného kostola sv. Vojtecha. Uvádza sa, že kostol mal desať oltárov. Hlavný oltár pochádzal z r. 1765. Pri kostole sa rozprestieral veľký cintorín, kde bolo pochovaných aj veľa obetí morovej epidémie.

V náprotivnej budove (Hieronymov dom), ktorá dnes slúži ako penzión, stála cirkevná škola, o ktorej je reč už v r. 1377. Západne za kostolom stála fara, dom č. 152, curia domi plebani.

V okolí chrámu bolo veľa kláštorov, kde boli priestory pre mnohých cirkevných hodnostárov, ktorí prichádzali na návštevy pražského biskupa. Opustený kostol sv. Michala ná dražbe kúpil nemecký kupec Kern za 880 fl. zlatých. Po vyjdení Tolerančného patentu r. 1781 ho od neho odkúpili nemeckí luteráni v Prahe za 1527 fl. zlatých. Kúpna zmluva bola podpísaná 9. apríla 1791 vtedajším cirkevným inšpektorom J.P. Piccardom a J. Hermannsfeldom ako aj ďalšími svedkami.

Cisárskokráľovský magistrát zmluvu potvrdil, ale s určitými pripomienkami:
a) sňať z kostola kríž
b) odstrániť zvony
c) zbúrať vežu
d) odstrániť náhrobné kamene z kostola
e) prispôsobiť kostol ostatným meštianskym domom

V dôsledku príprav na kráľovskú korunováciu nedošlo k zbúraniu veže. Štvormesačný odklad využili predstavitelia zboru na získanie vrchnostenského súhlasu k ponechaniu veže.

Reštauračné práce rýchlo pokračovali. Na Svätodušnú nedeľu dňa 12. júna 1791 mohla byt‘ už slávnosť posvätenia obnoveného chrámu a slávnostné bohoslužby.

Pastor J. Ch. Gotschel začal slávnostné bohoslužby modlitbou. Spievalo sa slávnostné Tedeum, ktoré doprevádzali dychové nástroje. Okrem toho zazneli aj príležitostné vokálne a inštrumentálne skladby. Slávnostná posviacajúca reč a verejné prisluhovanie Večere Pánovej tvorili významnú súčasť týchto bohoslužieb. Chrám Boží bol odovzdaný k svojmu vznešenému účelu. Keď v roku 1890 vymieňali na veži plechovú krytinu, umiestnili tam aj kríž. Okná bolo treba tiež osadiť mrežami, aby sa zamedzilo krádežiam. Oltár kostola bol upravený v r. 1791 vo vtedajšom štýle. Je čiastočne z dreva a čiastočne z kamennej napodobeniny mramoru. Oltárny obraz znázorňuje žehnajúceho Ježiša. (Obraz bol v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia odcudzený). Hornú časť zdobí obraz Spasiteľa, ktorý nesie svoj kríž. Krstiteľnica je z červeného mramoru, ktorú urobil sochár Roehr. Na poklope je pozlátená postava Jána Krstiteľa.

Nemecký zbor dal roku 1915 zhotoviť obraz Martina Luthera v bočnom okne kostola. Vo výklenkoch barokovej kaplnky sa nachádzajú busty Martina Luthera a Filipa Melanchtona.

Budovy pri kostole slúžili nemeckým luteránom aj v dobe prvej Československej republiky. (Pamätná tabuľa vpravo vedľa kostolných dverí pripomína, že tu pre nich koncertoval v rokoch 1923 a 1928 ich súkmeňovec Albert Schweitzer.) Po období nacistickej okupácie a skončení 2. svetovej vojny bol zkonfiškovaný kostol predaný pražskému zboru Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Praze, zatiaľ čo zborové budovy boli premenené na bohoslovecký seminár Evangelické fakulty, vtedy ešte Husovy (a od roku 1953 Komenského). – Dnes je budova prenajatá kolégiu Jeronyma Pražského.

Architektúra chrámu sv. Michala v Jirchařích

Na stavbe chrámu možno pozorovať tri staviteľské smery, ktoré ovplyvňovali aj veľa iných pražských stavieb. Románske umenie je zastúpené svojimi typickými stĺpmi, kruhovou klenbou a obvodovými múrmi. Gotika je zaujímavá svojou asymetrickou klenbou. Barok sa zapísal kaplnkou so svojimi typickými ozdobami (pri vchode do sakristie).

I napriek početným prestavbám si chrám zachoval zbytky z pôvodnej stavby. Mohutné stĺpy, kruhové klenby a vonkajšie múry sú ukážkou najstaršieho staviteľského štýlu v Novom Meste pražskom. Nemáme dôvodu pochybovať o tom, že malá bazilika s troma loďami, spomínaná v Opatoviciach r. 1115, je práve náš chrám sv. Michala v Jirchářích.

Tak ako aj u iných románskych stavieb aj pôdorys nášho chrámu je nepravidelný. Nielen, že jeho pravá loď je širšia ako ľavá, ale aj oltárny priestor má nepravidelné rozmery. Priemerná dĺžka kostola je 21 m, šírka 19 m. Oltárny priestor je široký 6,20 m, jeho ľavá strana je dlhá 9,20 a pravá 8,70 m. Stĺpy merajú vo svojom obvode 3,20 m. Staré hlavice sa strácajú pod pozlátenými barokovými ozdobami.

V r. 1511 bol chrám prestavaný. Dostal jednoduchú gotickú krížovú klenbu, silne orámovanú a slabo profilovanú rebrami, ktoré pôsobia typické gotické šero. Architekt ich musel upraviť podľa nepravidelného pôdorysu kostola. Tento zámer sa mu skvele vydaril, čo možno vidieť na klenbe nad oltárom. Je tu zaujímavá asymetria. Návštevníci, ale aj odborníci obdivujú architekta, ktorému sa to podarilo zakomponovať do celkového interiéru kostola. V pravo dve vľavo tri polia sú zviazané spoločnými rebrami, zakončené v uholnom kameni s ozdobnou hviezdou, alebo kvetom. Na východnej strane sú gotické okná s neskoršou mozaikovou výplňou a na južnej strane s mozaikou reformátora Luthera. Z postrannej lode vedú dvere na chór, ale aj do záhrady, kde bol pôvodne cintorín. V takomto stave bol kostol až do vypuknutia požiaru r. 1717, ktorý zachvátil celé okolie chrámu. I keď neutrpel vážnejšie škody, musel byť po požiari opravený. Na západnej strane bola pristavaná veža. Pri vchodových dverách bol chronografický nápis:

„Turris fortitudinis a facile inimici esto territer Janis“ Súčet rímskych číslic je 1722, dátum prístavby tejto veže. Súčasne boli rozšírené malé okná. Zároveň pristavená malá kaplnka, ktorá je kabinetnou ukážkou barokového umenia. Ešte aj dnes možno v klenbe pozorovať detaily Kristovej hlavy na plátne Veroniky v strede a hlavičky spievajúcich anjelov vytvorených s barokovým vkusom. V dlažbe kostola bolo ešte niekoľko náhrobných kameňov. Dva z nich sú zamurované na západnej stene v chráme. Z kroniky sa dozvedáme, že v XVIII. storočí pri renovácii objavili maliari staré fresky s motívmi umučenia Pána Ježiša Krista (Judášova zrada, zajatie Ježiša, Ježiš pred Pilátom, jeho bičovanie a korunovanie). Tieto maľby mohli pochádzať z obdobia gotickej prestavby. V období druhej renovácie po požiari nemohli byt‘ obnovené pre náklady s tým spojené a značné poškodenie. Údajne bolo urobených niekoľko perokresieb ako i fotografických záberov, ktoré boli v archíve nemeckého farského úradu pred koncom II. svetovej vojny. Na chóre bol zachovaný aj český nápis, no neúplný.